- Napísal Tomáš Hegli - 24. júla 2025
- Nekomentované
90. roky sú síce dávno za nami, no nostalgické kúzlo legendárnych retro hier môžete zažiť na PC aj dnes. Ako na to?
Spomínate si na ikonické tituly ako Pokémon na Game Boy či Final Fantasy VII na PlayStation? Dnes ich môžete opäť hrať aj bez originálnej konzoly – stačí PC alebo notebook. Emulácia totiž umožňuje návrat do sveta klasických hier. V tomto článku rozlúskneme dve najrozšírenejšie cesty: RetroArch a samostatné emulátory. Tak poďme na to!
Emulácia je spôsob, ako napodobniť funkcionalitu starých herných konzol na modernom počítači. Emulátor sa „tvári“, že je starý hardvér a počítač tak dokáže spustiť hry, ktoré boli kedysi určené na konzoly.
Podľa portálu Statista’s Retro Gaming v roku 2023 až 70 % hráčov klasických hier využívalo emulátory namiesto originálnych konzol. Tento trend naberá na sile hlavne pre pohodlie a dostupnosť širokého portfólia hier.
TIP: Prečítajte si, ako jednoducho emulovať retro hry na moderných zariadeniach.
V emulácii máte dve hlavné možnosti:
RetroArch je jeden program, ktorý stačí nainštalovať. Potom v ňom cez „cores“ moduly stiahnete emulátory pre rôzne platformy, napríklad „FCEUmm core“ pre NES alebo „DuckStation core“ pre PlayStation. Všetko tak máte pod jednou strechou.
V praxi to znamená, že namiesto hľadania a inštalovania desiatok rôznych emulátorov vám stačí naučiť sa pracovať s jednou aplikáciou. Tá následne zabezpečí spustenie hier z rôznych konzol bez zbytočného prepínania medzi rôznymi programami. A pokiaľ si RetroArch dobre nastavíte raz, tieto nastavenia sa prenášajú automaticky na všetky platformy, ktoré v ňom spustíte.
Funguje to takto:
Tu je namieste povedať, že nepodporujeme nelegálne sťahovanie ROM súborov.
TIP: Ak používate gamepad, v RetroArch sa vám väčšina ovládačov nastaví automaticky.

Prvé nastavenie môže byť komplikované. Niektoré core moduly (napr. pre PS2 či GameCube) môžu byť menej aktuálne alebo výkonovo slabšie než samostatné verzie.
Samostatné emulátory sú jednotlivé aplikácie špecializované vždy iba na jednu konzolu, napríklad Dolphin pre GameCube/Wii alebo DuckStation pre PS1. Často majú aj pokročilejšie funkcie, ktoré nie sú v core verziách.
Každý emulátor je vyvíjaný samostatným tímom a zameriava sa na čo najpresnejšiu simuláciu konkrétneho systému. To znamená, že vývojári môžu ladiť kompatibilitu s jednotlivými hrami, testovať grafické chyby alebo pridávať špecifické funkcie. Výsledkom je vyššia miera kontroly, ale zároveň aj viac manuálnej práce pri nastavovaní každého emulátora zvlášť.

Takto to funguje:
TIP: Dajú sa hrať hry aj na Linuxe? Áno!
Nevýhodou je fragmentácia – odlišné prostredia, rôzne nastavenia a ovládače pre každú konzolu. Vyžaduje to viac práce pri správe ROMiek a nastavovaní ovládačov. Pre začiatočníkov môže byť mätúce spravovať každý emulátor zvlášť.
Pre nováčikov v emulácii, ktorí chcú pohodlie a jednotný systém pre rôzne retro konzoly, je RetroArch ideálny štart. Náročnejšia počiatočná konfigurácia sa oplatí vzhľadom na množstvo funkcií a jednoduché spravovanie hier.
Pokročilí hráči alebo vývojári, ktorí chcú maximum výkonu a presné ladenie pre konkrétnu konzolu, zrejme siahnu po samostatných emulátoroch. Tie totiž ponúkajú najnovšie aktualizácie a špecifické vyladenia.